Predpokladá sa, že jej korene siahajú do 15teho storočia a krátko po vynájdení sa stala jednou z najpoužívanejších farieb. Vďačila za to svojmu špecifickému oranžovo-žltému odtieňu a (vtedy) jedinečnej vlastnosti, vďaka ktorej sa pri styku so slnečnými lúčmi rozžiarila. V jej domovskej Indii ju nazývali Piuri, a onedlho si našla cestu aj do Európy, kde sa stala hitom.
Vyhľadávali ju najmä holandskí majstri, a napríklad Vincent van Gogh ju použil na sfarbenie hviezd vo svojom svetoznámom obraze Hviezdna noc. Inak našla využitie aj pri farbení oblečenia, či výrobe interiérových farieb a rôznych typov produktov.
Jej popularita trvala až do roku 1883, kedy sa rozhodol britský botanik Sir Joseph Hooker bližšie pozrieť na jej pôvod
Motivoval ho k tomu najmä fakt, že v dodávkach farbiva sa vždy našlo aj množstvo hrudiek, ktoré páchli po amoniaku, ľudovo známom ako čpavok. A po niekoľko mesačnom šetrení sa ukázalo, že pôvodcom obľúbeného sfarbenia je moč indických kráv, ktoré boli kŕmené výlučne vodou a mangovými listami. Krátko na to zmizla Indická žltá z trhu a opäť sa objavila až vo svojej modernej, synteticky vyrobenej verzii.
Vďaka súčasným technológiám už dokážeme vyrábať farby tak, aby si zachovali svoje pôvodné vlastnosti, nemuseli kvôli nim trpieť zvieratá („diéta“ založená na mangových listoch kravičkám neprospievala) a boli šetrné ku životnému prostrediu
Vyhľadávali ju najmä holandskí majstri, a napríklad Vincent van Gogh ju použil na sfarbenie hviezd vo svojom svetoznámom obraze Hviezdna noc. Inak našla využitie aj pri farbení oblečenia, či výrobe interiérových farieb a rôznych typov produktov.
Jej popularita trvala až do roku 1883, kedy sa rozhodol britský botanik Sir Joseph Hooker bližšie pozrieť na jej pôvod
Motivoval ho k tomu najmä fakt, že v dodávkach farbiva sa vždy našlo aj množstvo hrudiek, ktoré páchli po amoniaku, ľudovo známom ako čpavok. A po niekoľko mesačnom šetrení sa ukázalo, že pôvodcom obľúbeného sfarbenia je moč indických kráv, ktoré boli kŕmené výlučne vodou a mangovými listami. Krátko na to zmizla Indická žltá z trhu a opäť sa objavila až vo svojej modernej, synteticky vyrobenej verzii.Vďaka súčasným technológiám už dokážeme vyrábať farby tak, aby si zachovali svoje pôvodné vlastnosti, nemuseli kvôli nim trpieť zvieratá („diéta“ založená na mangových listoch kravičkám neprospievala) a boli šetrné ku životnému prostrediu
